Keby som mal vyjadriť môj vzťah k tejto hre, asi by som mal napísať o tom, že predtým som robil horolezectvo (a nebol pre mňa problém stráviť 80 nocí za rok v spacáku niekde vonku) a prechodil som ako turista či horský cyklista stovky kilometrov. Celý tím P+M+B charakterizoval spôsob spoločných dovoleniek - zbalili sme do auta turistickú výstroj a pred domom sme v aute vytiahli atlas s otázkou: „Kam zájdeme tentokrát?“

Skutočne sme mali najradšej dovolenky bez akýchkoľvek plánov. Či sme navštevovali múzeá, alebo hrady, alebo ostali 3 dni na Počúvadle na pláži a potom sa driapali na Choč, takto nejako vyzerali naše prázdniny. Podľa čoho sme si vyberali naše ciele? Nuž, dočítali sme sa o tom v časopisoch ako Krásy Slovenska, prípadne sme našli zaujímavé veci pri potulkách s prstom na mape, kde sú pamätihodnosti často zvýraznené. Ak má niekto podobný profil ako my, tak potom je preňho geocaching ako stvorený.

Keď sme asi pred 2 rokmi mali aj s manželkou cestovať do Atén na konferenciu, pozreli sme sa na seba a rýchlo padlo vďaka GC rozhodnutie: Ideme autom! Otvoril som Google Earth a pozdĺž trasy som hľadal skrýše. Logovali sme ich napokon takmer 20, našli sme ich v Maďarsku, Srbsku, Macedónsku, Grécku a Bulharsku. Jednoducho som naládoval do prístroja všetko v páse 100 kilometrov v páse okolo hlavnej cesty. Tak sme objavili Termopylský priesmyk s mohylou padlých Sparťanov, ale aj mnohé iné úžasné miesta, či už to bola Meteora v Grécku, alebo zvláštne červené skaly v Bulharsku. Mohli sme porovnávať úroveň skrýš vo viacerých krajinách, pričom najväčšie sklamanie nás čakalo práve v Maďarsku.

Aj keď nepatríme k veľmi intenzívnym hľadačom pokladov (asi tak 100 ročne), v našej domácnosti sa už udomácnila otázka mojej manželky: „Nejdeme si urobiť cez víkend výlet po keškách?“  A práve v tomto ohľade dospel slovenský geocaching do ideálnej fázy. Dnes už nie je problémom vybrať si skrýše podľa vlastného gusta.

Aké kešky?

Nie je ťažké pozrieť si trasu v GE a všimnúť si skrýše pozdĺž cesty. Ak je niekto turista, tak mu nerobí problém vybrať sa na vzdialený hrebeň a tam sa kochať výhľadom. No na druhej strane človek nájde často aj kešky takmer drive-in. My sa obvykle pozeráme do listingu, či sa jedná o nejakú zaujímavosť, alebo či ide o nejakú prírodnú zvláštnosť. Veľká výhoda dnešného geocachingu na Slovensku oproti roku 2006 (keď sme začínali) je v tom, že kešiek je už viacej ako sa dá pohodlne stihnúť a tak sa dá skutočne vyberať podľa vlastnej chuti. Všimol som si, že ak si niekto dá prácu s pekným listingom, obvykle je aj miesto a spôsob úkrytu na úrovni, hoci je pravdou, že aj niektoré veľmi strohé listingy nás zaviedli k vďačnému cieľu. V listingu vždy pozeráme, či v nás vyvolá téma zvedavosť. Ak áno, pokojne odbočíme aj 80km od priamej trasy a ideme si to pozrieť. Mnohokrát sme odmenení niečím, čo by sme bez tejto hry nikdy neobjavili.

Musím rovno povedať, že najradšej mám tradičné skrýše a multina mi dáva zmysel len vtedy, ak sa autor snaží previesť hľadača po nejakom tematickom okruhu, prípadne je to sprievodca po súvisiacich miestach (príkladom je GC Velislav). Osobne nie som veľmi priaznivcom kešiek typu „spočítaj okná, počet schodov“ a potom zistím, že keška je skrytá 40m od objektu záujmu a pokojne mohla byť tradičná. Takáto multina mi dáva zmysel len vtedy, keď  sa nedá skrýša ukryť dosť blízko a autor mi chce najprv ukázať nejaký objekt, no potom treba ísť ku schránke napr. 300m odtiaľ. Nás dosť odrádzajú aj multiny, ktoré majú viacej ako 3 stages a ak to nie je vyslovene zaujímavá vec, tak sa do toho spravidla ani nepúšťame.

Mysterky občas riešime len ako rébus, ktorý je v niečom zaujímavý, ale ja trebárs nie som ochotný tráviť hodiny nad tým, aby som prišiel na  riešenie čohosi, čo vlastne ani nemá zreteľné zadanie. Buď mi príde nápad hneď, alebo to pustím z hlavy. V tomto smere napríklad rád lúštim rébusy zo série „Only for clever“, no fyzicky sme nevyzdvihli ešte ani jednu. Samozrejme nerátam bežné tradičné kešky, kde je potrebné pre uznanie logu potrebné niečo urobiť, napr. poslať fotku (všimli ste si, že Danube crocodile farm by mala byť správne preklasifikovaná na mysterku?)

Earthcache niektorí hľadači zaznávajú, ale myslím si, že väčšina ľudí nemá predstavu o tom, aké úsilie musí autor vyvinúť, aby vytvoril perfektnú „skrýšu“ tohto druhu. My sme zatiaľ našli 2 také kešky a rozhodujúce bolo, že sme to miesto fakt chceli vidieť a poučiť sa. Ak niekto chce za každú cenu hľadať krabičku, tak ich môže ignorovať. EC je určite dobrým riešením tam, kde sa jedná o extrémne háklivé miesto z pohľadu ochrany prírody, no význam je aj tam, kde chce autor dať hľadačom niečo skutočne náučného. Výhodou EC je aj to, že sa naisto nestratí z terénu a nikdy ju nebude potrebné archivovať z takéhoto dôvodu.

Ak by som mal porovnať kvalitu kešiek u nás s tými, čo sme našli v zahraničí, tak musím povedať, že slovenské majú v priemere omnoho vyššiu úroveň. Myslím si, že za to vďačíme aj faktu, že sa téma kvality intenzívne pretriasa na fóre. Ak sa niečomu venuje pozornosť, tak to má obvykle aj následný efekt.

Kritika a kritici

Niekedy sa strhne zbytočná ohnivá debata len preto, že niekto buď neopatrne tvrdo niečo napíše na fórum, alebo ktosi nepochopí nevinnú snahu u zlepšenie kešky či listingu. Keby sa tí ľudia o tom bavili niekde pri geokofole, tak by nevznikol nijaký spor, pretože v osobnom rozhovore sa dá všetko ľahšie vykomunikovať. Ľudia si vidia do tváre a to je rozhodujúci rozdiel. Vždy som odporúčal komukoľvek komunikovať opatrnejšie a kritiku posielať radšej mailom a aj to vo forme odporúčania. Ak je niečo zlé a nevieš navrhnúť (či predviesť) lepšie riešenie, tak si to radšej nechaj pre seba. Osobne som na keške verejne vypenil hádam iba raz (nedávno na GC Korytnica) a aj tak som mal neskôr pocit, že som to voči autorovi trochu prehnal. Myslím si, že ľudia by si mali zvyknúť verejne radšej chváliť a ak si myslia, že by autor mohol urobiť niečo lepšie, tak mu to navrhnúť citlivo v maili.

Každý kritizovaný človek sa najprv cíti „zasiahnutý“ a prvá reakcia je takmer vždy v smere „idem sa brániť“. Ak sa niekomu stane, že je kritizovaný, tak by sa mal v prvom rade pozrieť kto ho kritizuje. Ak je to autor kvalitných kešiek, potom je to vždy na zamyslenie, lebo hovorí niekto, kto sa vyzná a často dáva osobný príklad. Ak však kritizuje niekto, kto nezaložil nič, prípadne sú jeho výtvory pochybnej kvality, tak si to spravidla netreba vôbec brať k srdcu a už vôbec netreba zahodiť svoju snahu zakladať kešky.

Keby si kritizovaný uvedomil, že kritika je niekedy snahou vylepšiť výtvor autora, tak by odpadli mnohé trpké debaty. A keby si kritik dal trochu viacej pozor na svoje formulácie, tak by sme si ušetrili pár demotivovaných autorov, ktorí by sa nevzdali zakladania dobrých kešiek. Vyzývam všetkých, aby si uvedomili, že internet je síce slobodné komunikačné fórum, ale zároveň jeho anonymita človeka ľahko zvedie ku formulácii, ktorú by v osobnom rozhovore nepoužil.

Bodíky?

Väčšina ľudí si vôbec neberie k srdcu počty nájdených kešiek. Má kopu iných záujmov (napr. my strávime 10x viacej času na rybách, nehovoriac o pracovných povinnostiach) a tak hľadá kešky len pre radosť. Nepochybujem o tom, že existujú ľudia, pre ktorých je geocaching ich hlavné hobby a niektorí po očku sledujú počty nájdených skrýš a porovnávajú sa s výkonnosťou iných hľadačov. Človek je súťaživý tvor, tak sa tomu nevyhneme.
Každý hľadač pripustí, že niektoré nájdené skrýše ho neočarili, takže boli ako sa hovorí iba „za bodík“. Na druhej strane by ho nenájdená keška v okolí bydliska zbytočne dráždila, tak nezostáva nič iné len ju odloviť. Ak vidím, že niekto nájde 15 kešiek za deň, tak mi je jasné, že na nejakú veľmi podrobnú prehliadku každej lokality asi nemal veľa času. Na druhej strane je samotné hľadanie súčasť hry a ide o lovecký adrenalín. Spomínam si, že som neraz hľadal kešku ako posadnutý s vedomím, že sem sa už pravdepodobne nikdy nevrátim, tak ju radšej nájdem teraz. Hoci som si objekt, ku ktorému ma keška mala doviesť poriadne prehliadol, aj tak ma nenájdená škatuľka dráždila a „MUSEL“ som ju nájsť, to bola skoro vec cti. Verím tomu, že pre niekoho je hľadačská vášeň dôležitejšia, ako samotné atrakcie, ktoré dali keškám príčinu existencie. Toto si však musí každý rozhodnúť sám. Je bláznivé odsudzovať niekoho, že chce za deň nájsť 20 skrýš a na objekty záujmu nemá čas. On totiž robí to, čo ho baví a robí to v prvom rade kvôli svojmu pocitu.

Ochrana prírody

Toto je téma, ktorá by vydala na samostatný článok a pila mi krv už za čias môjho horolezectva. Na fóre gc.sk bolo veľa plodných aj jalových debát.
Je veľmi povrchné niečo plošne zakazovať. Keby ochranári chránili prírodu okrem zákazov aj  špecifickým spôsobom – napríklad by ornitologické hliadky vedeli o konkrétnych hniezdiskách a v teréne by strážili vzácne lokality, osobne by informovali okoloidúcich o tom, že majú byť potichu a vzdali by sa činností, ktoré ohrozujú znášku, tak by som bol prvý, kto ich bude v tomto podporovať. Myslím si dokonca, že by na takéto akcie dokázali zburcovať viacej nadšených mladých ľudí. Keď ale nevidíte v prírode žiadneho ochrancu prírody ako je rok dlhý, vidíte v chránených územiach čierne skládky a revúce štvorkolky, tak vám vzkypí žlč, ak vidíte protesty proti tomu, že niekto pri chodníku ukryje kešku.

Riešením je robiť v chránených územiach earthcache, prípadne dať do chráneného územia stage multiny na značkovanom chodníku a finál dať mimo chránené územie. Ak bude nejaká schránka predsa len priamo pri chodníku a niekto bude proti tomuto protestovať, tak aspoň budeme vedieť zhodnotiť duševný stav takého človeka. Akokoľvek, uvedenými opatreniami sa vyrieši 98% všetkých zbytočných debát.

Považujem sa za milovníka prírody, nikde nenechávam smeti, naopak, už som za život odpratával bordel za desiatky iných ľudí. Vždy som sa snažil zistiť čo presne treba na krásnych miestach chrániť a prečo je niekde ten-ktorý stupeň ochrany a bez váhania som si sám za seba pritvrdil podmienky pre ochranu daného miesta. No na druhej strane som plošné zákazy vždy chápal ako urážku ľudského rozumu a budem proti tejto forme ochranárstva vždy bojovať, už aj preto, že ak nevysvetlíme ľuďom konkrétny účel nejakého obmedzenia, tak ho bude väčšina ľudí ignorovať. Iba občan, ktorého sme odnaučili rozmýšľať, bude v apatii bezducho plniť každý predpis úradov. Ak si niekto nedá prácu s objasnením dôvodov nejakého zákazu, tak musí počítať s tým, že vás nebude trápiť svedomie za jeho porušenie a jediným spôsobom presviedčania bude „pokuta“.

Radosť z hry

Geocaching na Slovensku je vo fáze, keď sa dá vybrať čo chcete hľadať. Ak vynecháte to, čo vás nezaujíma, ešte stále dokážete nájsť dostatok skrýš, ktoré vám vyplnia váš voľný čas.  K dnešnému dňu máme vyše 1500 skrýš. K tradičným autorom pribudlo mnoho nových kvalitných zakladačov. Je mnoho lokalít, kde by sa dala urobiť keška a často ani netušíme koľko miestnych zaujímavostí naša krajina ukrýva. Ja sám mám najmenej 20 nápadov na rôzne kešky, ale keďže poriadne nestíham udržiavať ani tie existujúce, tak som ich nezrealizoval (rád by som napríklad vyprovokoval sériu „Historické obce Žitného ostrova).
Táto hra je pre aktívnych ľudí, ktorí radi chodia von a v dobrom slova zmysle zostali deťmi. Nielen kvôli tomu, že im zostala hravosť, ale zostala im ochota učiť sa (navzdory modernému školstvu). Geocaching je zmes dobrodružstva, vzájomného turistického sprievodcu, súťaživosti a lapajstva.
Ak pravidelne chodíte okolo úkrytu nejakej skrýše, môžete sa v duchu usmievať. Z tisícok ľudí, čo nič netušiac chodia okolo, patríte k tej malej menšine „osvietených“, ktorí poznajú tajomstvo. Toto nie je zanedbateľný motív pre mnohých ľudí. Tak sa teda hrajme, ZEM je naše ihrisko.

Pali Timko
z tímu P+M+B